Život s reumou nie je jednoduchý, ale keď sa naň pozriem, tak poriadne z nadhľadu, zistím, že mi okrem bolesti dal aj niečo dobré, napríklad schopnosť prispôsobiť sa.
Súčasná doba veľmi nepraje osobným stretnutiam, najmä u nás na východe Slovenska, kde je situácia okolo COVID-19 veľmi zlá. Ale my, v našej Bardejovskej pobočke sme sa prispôsobili a našli si spôsob ako zostať v kontakte aj bez kontaktu.
No pokým sa to stalo, využili sme každú možnosť vyjsť si do prírody, či už spolu, ako kolektív, alebo aj individuálne a potom sme si posielali fotky a komunikovali na, úžasnej vymoženosti tejto doby, sociálnych médiách.
Témou tohto roku je spoznávanie našich hradov a zámkov a z môjho pohľadu je táto téma veľmi zaujímavá. V Bardejove sme ju odštartovali naším každoročným výstupom na Zborovský hrad. Zrúcanina tohto hradu podstupuje rozsiahlu rekonštrukciu a je veľmi zaujímavé sledovať ako z roka na rok napreduje. Po prehliadke hradu a niekedy aj pred ňou, si pod hradom opečieme niečo dobré… Zajeme, posedíme, porozprávame a keby ste tam boli so mnou, videli by ste na našich tvárach také to uvoľnenie, spokojnosť a možno až radosť z toho, že sme.
Po “Zborove” bol na rade výstup na Kapušiansky hrad. Aj na tejto zrúcanine prebieha rekonštrukcia no a možno by nebolo od veci pozrieť sa tam aj o rok a skontrolovať ako pokročila.
Hrad v Trenčíne navštívili účastníčky 2. Motivačno vzdelávacieho kurzu ako „medzipristátie“ medzi Piešťanmi a Bardejovom a bolo sa naozaj načo pozerať. Prekrásny výhľad na mesto Trenčín ich okúzlil.
Cestou na rekondičný pobyt sme navštívili hrad v Starej Ľubovni.
“Prečo to museli stavať takto vysoko?!” Verím, že nie som jediná kto si položil takúto otázku, kládla som si ju a to neraz, aj pri výstupe na Nitriansky hrad. Kaštieľ Anton našťastie nie je až tak vysoko. A zrúcanina Levického hradu je úplne v pohode. Zato Soľný hrad, resp. jeho ruiny, ktorý sa nachádza pri Prešove v časti Solivar, už nejaký ten kopček má. Asi sa už nedozviem prečo dostal prezývku “Zbojnícky hrad”, keď pôvodne bol postavený na ochranu soľných prameňov, ktorými je oblasť okolo Solivaru známa. Nevadí, bol z neho krásny výhľad. No a naše potulky po hradoch a zámkoch uzatvára hrad Šarišský. Myslím, že na jedno leto toho bolo celkom dosť.
V septembri sa Slovensko tešilo z návštevy Pápeža a my, v našej lige, sme sa tešili na náš každoročný rekondičný pobyt na Štrbskom Plese. Tento rok sa nás tam zišlo ako sa vraví: “Požehnane”. Naša “stála” zostava sa rozrástla a oddýchnuť si prišli starší, ale aj nový členovia a čo je úžasné, “zapadli” medzi nás bez problémov a pobyt sme si užili všetci. Odniesli sme si kopec zážitkov a spomienok, ale hlavne strávili sme pár dní s úžasnými ľuďmi, s ktorými zabudnete na všetky svoje problémy a pri ktorých čas tak rýchlo letí…
Adriana Sameková, tajomníčka LPRe – MP Bardejov